Predseda

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predseda parlamentu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a Tanec so životom..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Prezidentka a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

www.luboolach.sk