Nikdy o chorobách nepremýšľal. Tvrdo pracoval, študoval, učil sa jazyky, vychovával mladých ľudí. Cestoval oveľa viac ako iní, ovládal súvislosti medzi krajinami sveta a nikdy ho nebolela ani len hlava. Ale raz to prišlo. Odrazu vpadol do bielej reality a po roku pochopil, že sa z nej už zrejme
...
Nikdy o chorobách nepremýšľal. Tvrdo pracoval, študoval, učil sa jazyky, vychovával mladých ľudí. Cestoval oveľa viac ako iní, ovládal súvislosti medzi krajinami sveta a nikdy ho nebolela ani len hlava. Ale raz to prišlo. Odrazu vpadol do bielej reality a po roku pochopil, že sa z nej už zrejme nedostane. Začal žiť životom pacienta. Nové kontakty s lekármi, sestričkami, jedlá, ktoré sa nedali jesť, lieky, ktoré nezaberali a bolesti, ktorých pribúdalo. Ležal v tichu nemocničnej izby, nepredstaviteľne trpel a myslel na to, aký život žil, čo stihol, čo by ešte chcel... Román o našich nemocniciach, o živote jedného z pacientov aj o tom, ako ľudia často nedostanú lieky, ktoré potrebujú, lebo poisťovne ich neschvália. Kvôli vysokej cene. A život z nich pomaly vyprchá...
Ivana Havranová, 1952 Bratislava vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala časopisy ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.
